Zdravý rozum

Autor: Ján Krajči | 21.11.2011 o 21:51 | (upravené 21.11.2011 o 21:58) Karma článku: 8,68 | Prečítané:  985x

Tak som sa dnes opäť máličko vytočil. Ani nie tak nad tým, ako p. Galko zutekal z tlačovky, len aby mu odpočúvaný novinár nedal nepríjemnú otázku. Z veľkou pravdepodobnosťou chudák ani netuší, že niekoho jeho „poddaný“ odpočúvali a tak ho asi viac hnevá, že ho o tom nik neinformoval.

Čo mi zdvihlo máličko tlak bolo dobíjanie sa k ministrovi zdravotníctva bossom lekárskeho odboru. Ukázať všetkým, že chcem za každú cenu rokovať o zvýšení našich platov, by sa možno dalo nazvať populizmom. A tak som sa opýtal, seba sa, o čo tomu pánovi ide. Pred dvoma mesiacmi sa búchali do pŕs, že nechcú nič len aby sa zlepšili podmienky na liečenie pacientov. A tak aby nebodaj to naše zdravotníctvo neskrachovalo pán prezident stopol transformáciu nemocníc. Nedaj bože by sa ukázalo, že profesionálny manažér dokáže znížiť ich náklady možno len poprestrihávaním nitiek, ktoré držia „nad vodou“ jej súčasný manažment. A keď sa už nakoniec „dohodnú“ na všetkých podstatných bodoch zistia, že ešte jeden bod, samozrejme o to nám v prvom rade nešlo, ostal nedohodnutý. Nie je to pre nás podstatné ale máličko by ste nám (rovnako ako pred nedávnom bratom Čechom) mohli pridať. Priznám sa, že som fandil príslušnému ministrovi, že sa nedal pritlačiť výpoveďami do kúta ale ponuka 300€ k prilepšeniu ma zaskočila. V čase keď domácnosti obedujú „grécky šalát“ (videl som v reklame, poznámka autora) a pre polovicu východniarov je to mesačný príjem, požadujú minimálne 600 € a návrat do pôvodných funkcii... Kde to vlastne žijeme. Ako vníma tých 300 či 600€ pacient, ktorého si pohadzujú z oddelenia na oddelenie len aby si z neho každý utrhol nejaký ten bodík pre poisťovňu? Ten pacient, ktorý hodiny vyčkáva pred ordináciou, nakoľko pár vyvolených má pred ním prednosť. Ten, ktorému diagnostikujú rakovinu pečene až keď má nádor veľkosť tenisovej loptičky. Ten, ktorého pri zlomenom stavci, namiesto CTčka posielajú cvičiť, že to nejako rozchodí... Ten... V každej rodine sa nejaký nájde. A tak sa vrátim, k tomu pánovi odborárovi. Prečo bol dnes taký nervózny? Bojí sa snáď, že mu nejaký kamarát napľuje do tváre, že prišiel o primársky flek? Alebo iný, že už do svojej súkromnej ambulancie nebude môcť priniesť z nemocnice obväzy? Alebo sa bojí, že už s ním nik rokovať nechce lebo už nie je o čom? A tak aspoň nech vidia, že JA za každú cenu chcem. Nech sa už dnes dohodnú na čomkoľvek, aj tých 300€ bude výsmechom zdravého rozumu. Výsmechom v čase, keď aj najväčší ekonomický optimisti majú sklonenú hlavu nad tým čo nás čaká zajtra. A poistiť sa lepším príjmom pred očakávanou neistotou, na to predsa len treba mať gule.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?